Gýč a ja
Pridav Márijo Pridané 23.10.2021 19:01:20 Počet zobrazení 1094
Skór jag bueš kritizivať :) Mám rád gýče a som gýčový fotograf. Vím že vácerí umelci gýč jako taký neuznávajú, ja ho šak ňímam jako umeňí. Zachyťiť pekný gýč ňeňi vobec jennoduché. Aby bov gýč dokonalý, sťe to znalosť aj oblastí ostatnéj umeleckej tvorby.
Gýč a umení spolu neollučitelňe súvisá. Keť zvážim úsilí, jaké vynaložili kritici boji proti gýču poslených desaťročách prectaviťeli umeňá a filozofije, dávno by už gýč jako „umelecký“ fenomén nemav egzistuvať. Opag e šak pravdu, gýč prekvitá, teší sa vkej oblube a postupňe sa meňá aj názory naň.
Len si zeberťe, jag na náš umelecký kus útočá gýče s predvánočnej ponuky na dotvoreňí vánočnej atmosféry, alebo darčeky ge ňňu zamiluvaných! Označeňí gýč sa objavev až ďevatnástom storočí strennéj Evrópe, keď ho kritici používali na označeňí nefkusných predmetóv. Zmena trendu ňímaňí gýča nastala 80. rokoch 20. storočá, kedy zňiká „gýčové umeňí“. Napodobeniny výtvorov masovej kultúry a reprodukčné technológije sa etabluvali jag umelecká forma.
Práve tétok technológije sa stali pretpokladom masovej výroby predmetov, keré sa stali súčasťu každodennej estetiky. Gýč sa prihovára citu, vyvoláva túžby a súčasňe ich uspokojuje. City, keré prebúdza alebo má prebúdzať gýč, vyvolávajú sentimentálne nálady, čo je svojím spósobom poznávací znak gýča. Umeňía gýč sa zásaňňe líšá opsahu a ve funkciji. Umeňí je postavené na úprimnom vyjadruvaní luckých pocitov a často zňepokojuje, zatál čo gýč má navodiť pocit idyly, sťe uspokojuvať, neklaďe otásky. Gýč je pasívny a významovo jennoznačný. Sťe byť lachko konzumuvatelný, a preto je tak lachko a friško prijímaný. Gýč šecko prepína, nepozná zdržanlivosť. Nesťe za každú cenu pretláčať realitu o živote, šecko dopĺňa, upravuje, klaďe na efekt.
Či sa to volakomu lúbi alebo ňé, ňímanňí gýča pollíhá zmenám, ňňes ho neposudzujeme tak prísne jako volakedy. Gýčové ozdópky, či obrazy a fotografie sa dočkali prehonnoteňá, ich účelom je zastaviť stres denného života, vyvolať príjemný pocit. Možná aj preto mám gýč rát zvlášť ňešnej kovidovej dobe. Gýč nemosí ždy ostať gýčom, dokonca sa móže stať umením a (zdanlivé) umeňí gýčom. Ňeská je doménu gýča masová kultúra a konzum.
Či už gýč uznávaťe, alebo kritizujeťe, majťe na pamaťi, že ve sveťe komercije má oblasti každého umeleckého smeru rozhodujúce slovo divák.