P..ča ňňa!

Bov pondelek. Cez ďen som si potrebuvala volačo vybaviť meste. Tak som zaparkuvala Mlynoch, vybavila som vec, a odešla som z Mlynóv. Po robote som išla znova do Mlynóv, lebo som tam išla cvičiť. Po akciji som salla do avta a idem ven z Mlynóv. 

Chlapík predemnou vidím, pchá kartičku do prístroja, myslím si, aha, asi bov dlhší jak tri hodiny, tak pchá. Dojdem na rad, nevepchám ništ, šak načo, šak som v limite - rampa nist. Tupo kukam, rampa nist. Hrabem de je kartička, vepchám, rampa ništ... no skratka tento proces som zopakuvala asi 7 ráz. A rampa, čudujsasvete, furt ništ. Rad ávt za mnu narastav geometrickym radom.... a aj moja panika. Vystrčila som sa z okna, otočila k radu áut zamnu a začala som vysokým hysterickým hláskom vrešťať, že NEOTVORILA SA MI RAMPA (jak keby nevideli ???? ) JA NEVIM, PRECO SA MI NEOTVORILA RAMPA. A taketo vety som opakuvala. zas som pchala, zas som sa metala, furt nist. Tak som vyskočila z avta a dosla som k autu za mnu. Chlap sa tupo kukav pred seba, nemohov sa kukat na mna, asi by mi dav laket ???? . ani ja by som sa na seba nekukala, stríkav zemna pot, asi som aj smrdela a vypadala som asi dost nepríčetne ???? nakonec chlap dost nervozne hovori, SAK ASI SI SI NEZAPLATILA a já hned ale to né to né, šak som v limite, nebola som tu vac jak tri hodiny.... a začala som paniku ešte znásobuvat... dobehla som ke každemu autu a vrískala som aby kúsek cúvli, lebo URCITE MA NEZACHYTILA FOTOBUNKA, TAK TROSKA CUVNEM , ONA MA POTOM ZACHYTI A RAMPA SA URCITE OTVORI. No jasne, OTVORI ???? . tak som sa vratila do auta, ale nido necuvov tak som nemala de cuvnut ani ja. Potom som zbadala, ze na strojceku je aj gombik s obrazkom sluchatka. Tak som ho stlačila, ozvav sa prijemny hlas PROSIIIM a ja zas jak taký debil!!!! Prosííímvás, rampa sa mi neotvorila, dosla som 16,17 a som v limite !!!!a chlapík ze noooo, ale vy ste tu už neska boli. A já ze no, sak bola. A on ze, denny limit je len jeden trojhodinovy vstup. A já ze A CO CIL????? Dojdete sem a otvorite mi rampu??? Rad ávt za mnu stále rástov !!! nevím ci 20 alebo 30.... rad sa ťáhov až na horné poschoďá. A chlapik, ze utekajte do automatu zaplatiť si. Som zakvílila, že šak ma zabijú luďááááááá . tak som zas vybehla a začala som šálenym behom frkajuc okolo seba pot cválať dokopca k nejakemu automatu. Z okenek aut ma sleduvali ksichty, keré mali v očách napísané len jenno slovo ???? .(inač bolo tam auto z volakej zasahovej služby a ten chlapík nekukav tak. Ten bol celkom v pohode a zdalo sa, že sa dobre baví ???? ) ... no, tak som docválala (inak ždy som si myslela, že behám štýlom elegantného šprintéra, až mi baby povedali, že behám jak Phoebe z priatelov) k automatu, strčim kartu, vyťáhnem dve eura a automat, že 4. Nemala som drobne, len dvacku. Príbeh pokračuje. Začala som vrískať na okoloiducich NECH MI DAJU DVE EVRá, ŠAK JA ICH HNED VRATIM. Sice nevim jak ale stela som od nich dve eura. Potom isla okolo baba a stela mi dat, ale nemala. Šťúrala sa v penazenke, mala len drobne euro. Tak som jej nakazala, nech stráži automat aby donho nido nezačav pchat druhu kartu, lebo sak tam bola moja a automat čakav na dalse dve eura. Moja šalena osoba sa vrútila do mekáča, lokťom som odhrnula ludí a začala som vrískat, nech mi daju dve eura. Velice rychlo mi vysvetlili, ze nerozmínajú. Tak som vletela do drogerie a zopakuvala som svoju nalíhavú žádosť. Zas mi povedali, že nee. Tak som zúrivo zebrala žuvačky, že tak toto!!!! Tak mi teda dali, letim naspak, baba strážila, ja že dakujem. Dala som penás, automat mi dav kartu a potom som sa stratila..... už som nebola Phoebe, už som bola Bean. Pobíhala som presne jak on, behla som do volakej chodby, čo vypadalo že ide do volakych skladov, tam som si stela lahnut na zem a ostat tam. Čil som si predstavuvala, kolko je tam uz tych aut a jakym sposobom ma zlynčuju.... nakonec som to volako našla, našťasti som neutekala zas okolo tych zurivych ludí, ale okolo autoumyvarky. Uplny záver som predvédla, ked som sa postavila k svojmu autu, otočila som sa tvárou k davu áut a fistulou som zrevala PREPAAAAAAAACTE LUDIA, JE MI TO STRASNE LUUUUUUUTO – a mavala som pritom ručičkáma. a to šetko upotená troska s vyrútenýma očáma (kolega mi neska povedau, že ani on by neotvoreu okenko a nekomunikuvav by se mnu ???? ???? )
Salla som do voza, strčila kartu a rampa sa otvorila. Cestu som prežila v mrákotách, že TOTO sa nestalo mne... to neee to sa mi snívalo ???? . inač, keby som ja videla takto zruteneho človeka, keremu je to lúto, tak by som mu asi aj isla zaplatit tu kartu, alebo by som ho pohladkala po pleci alebo čo, keby to bov arogantny ony, čo by ukazav prostrenník, tak hodim rajčinu, ale keby lutuvav jak ja, tak asi pomozem, alebo sa aspom zasmejem aby som odlahčila oné. No ništ. Jake z tohto celeho plyne ponaučeni... iba jenno. Do to nevedev, denne mate narok iba na jeden trojhodinovy bezplatny vstup do mlynov na parkuvani. Ne jak ja som si myslela, ze dojdem o 10, budem tam dve hodky a potom o 16 dojdem zas a dalse tri hodky. Nist. Tak vecte o tom ????
PS: ked uvidite v mlynoch moju fotku - upotena v teplakoch, že vstup zakazany, tak víte prečo ????

Zuzana Ponecová