Zakláté avto

Avto som si najprvek vyskúšala, prebehla som sa celú Nitru a jazda s avtomatom - porádečku. A potom došóv deň "D". Avto bolo treba prepísať na mójho muža, ten ale otchádzá skoro ráno do roboty mimo Nitry a vracá sa až večér, tag reku idem já. Muš sa zavézov na avtobusku, vystúpev, ja som si salla na místo šoféra a čisté šálenstvo sa móhlo začať. Nastavím si prevodovku na jazdu, stlačím plyn a - avťák pockočev a vráťev sa na místo. Kurrrr... tagešte ras. Avťák zase poskočev a ništ. Pribehóv ke mňe taxikár, kerý o avtomate vedev ešte ménej než já, tag ňisť. Volám mužovi že jaký mám problém. Ten uš sedev avtóbuse a že "a čo mám čil vystúpiť"? Reku ňehaj tak, šag já to zvláňňem. Ale avto len skákalo a já som sa bezmocne kukala jag avtóbus otchádzá mňe rovno pret očáma, aj s mojím mužom na palube. Trochu mi vyrazev pot na čelo. Spoza chrpta očujem trúbení, vidím, že sa urobev rat a nido nemohov s parkoviska odejcť, lebo já som blokuvala jennu stranu a taxikár druhú, tak mu hovorím, kurva, ňech preparkuje kúsek ďálej!!! Preparkuvav a zápcha sa pomály začala uvolňuvať. A já len dupem na ten plyn, šecko nastavené porátku jag má byť a avťák len skáče a furt sa vracá do východiskovéj polohy. Každý, čo ma opchádzav na mňa trúbev a nadávav, ukazuvali mi prostrenné prsty a ťukali na čelo, tak som už stave totálneho šálenstva na ních zápala že je to pokazené a revala som. Šeccá čo čakali na bratislavské avtóbusy kukali jak puky, okoloidúci sa zastavili a mali divallo. Já revem jak besná, volám mužovi že nevím čo mám robiť a on chuďák téš nevedev... Tak reku nehaj tak, už aj tag nemóžeš vystúpiť. Revem jak blázen, sťem curignúť, aby som nezavadzala a mohla plyn stlačiť na plné pecky, lebo ak by mi to zhaslo na tom míste, avťák by mohov skočiť doprostretku cesty a to by ma uš prisámvačku volado zabev. Curignuť sa mi ale ňedá, lebo furt sa koťá dalšé a ďalšé avťáky... Vytáčam mužove číslo a zapem na plné pecky: VYSTÚP!!!!!!!!! Chuďák donúťev šoféra avtóbusu zastaviť na Čermáňi a uteká za mňú, keď sa zrazu avťák pohne!!!!! KKT PJBN!!!!! Revem...

Zaparkuvala som pret policajtáma trásla som sa jak jbnt-á a zavolala mužovi, nech ide naspák do roboty, že kkt-ské avto uš ide. Aj stojác rade policajtom som sa furt trásla a slzila, ale statočne som rat vystála a pani policajtová mi hovorí, že obhlátka voziďél sa robí pot mostom za kasárňama!!! Salla som do avta, zas sa začala trásť a po ceste si násletkom stresu mýlila šecký dva betále... jak dement som došla pot most, apsolvuvala prehlátku. S papírom som sa vrátila policajtom, kerí mi vydali novú značku s písmenama: JB Doňňeská ňevím komu jebalo a doňňeska som nedošla na to, ďe bov pes zakopaný...
Ešte sťem len tólko, Trogári: keď sa iní Trogári ňesnázách, nenadávajťe, ňetrúpte, ňeukazujťe prostrenné prsty, ale pomóšte. Šag zme trogári, jenna rodina :)

Silvija Králová